Týranie a zneužívanie seniorov – citlivá téma, o ktorej sa nehovorí

  • access_time09.12.2020
  • Týranie a zneužívanie seniorov – citlivá téma, o ktorej sa nehovorí

    Týranie a zneužívanie seniorov – citlivá téma, o ktorej sa nehovorí, ale malo by sa. Nejde len o ojedinelé prípady, ako by sme si na základe sem – tam medializovaných správ mohli myslieť. Naopak, ide o závažný problém, ktorého rozsah a intenzitu si nevieme (alebo nechceme) pripustiť. Začal som pracovať na tom, aby sa takéto niečo v našej spoločnosti nedialo.

    Priznávam, nevedel som o tomto probléme ani ja. Asi tak ako väčšina z vás som poznal akurát príbehy tzv. šmejdov, ktorí svojou prešibanosťou zneužívali dôverčivosť starších ľudí a trestuhodným spôsobom ich okrádali. Nikdy by mi nenapadlo, že toto nie je ani zďaleka jediný a najväčší problém, s ktorým sa mnohí naši seniori stretávajú.

    Týranie? Najviac od svojich najbližších…

    Je to mimoriadne smutné a zúfalé zároveň. Najviac násilia – psychického, ale aj fyzického, zažívajú starší ľudia v domácom prostredí, od svojich najbližších – svojich detí a vnúčat. Ak vám ako prvé napadlo, že sú za tým peniaze, tušíte správne. V rodinách ide najčastejšie o finančné násilie. Deti odoberajú svojim rodičom dôchodok pod zámienkou, že sa o nich postarajú, manipulujú s ich financiami, nútia ich k prepisu majetku, usilujú sa prehlásiť ich za nesvojprávnych. To všetko je často sprevádzané nadávkami, vyhrážaním sa, že už nikdy neuvidia vnúčatá, výnimkou vôbec nie je ani fyzické násilie – facky a kopance. To všetko, len aby sa dostali k bytu, domu či peniazom.
    Zdá sa vám, že to, čo tu popisujem, je prehnané? Bohužiaľ, nie je. K tejto vážnej téme som sa pred časom dostal úplnou náhodou, ale hneď ma zaujala. Do problematiky ma uviedla pani Ľubica Gálisová, prezidentka Fóra na pomoc starším – organizácie, ktorá obetiam násilia nezištne pomáha. Ako mi povedala: „Za dvadsať rokov, čo vediem Fórum, som sa stretla s brutalitou aj so skrývanou rafinovanosťou agresorov. Na konci ale vždy stojí zúfalý starý človek, často chorý, bezbranný a zahanbený, že tým agresorom je jeho „vlastná krv“.“

    Prečo sa to deje? Môže za to zastaraná a deravá legislatíva

    Možno sa teraz pýtate, ako je to možné? Kto za to môže, kto také niečo pripustil? Z veľkej časti za to môže naša nedokonalá legislatíva, ktorá takéto konanie nielen dovoľuje, ale ani nie je schopná vinníkov odsúdiť a tí zostávajú bez trestu na slobode. Môže za to nedokonalý zákon o dedičstve, ktorý pochádza z roku 1964(!) aj nejasne určené kompetencie medzi sociálnymi úradmi a políciou. Výsledkom je, že si tieto prípady násilia ako horúci zemiak prehadzuje niekoľko inštitúcií, ktoré ho v konečnom dôsledku nevedia vyriešiť.

    Podiel na tom má určite ale aj niečo, čo nevyrieši žiadna legislatíva – hodnotové nastavenie našej spoločnosti. Žijeme vo svete, kde je adorovaná mladosť a krása. Staroba, choroba a smrť, teda prirodzené súčasti života každého z nás, sú zaznávané tabu. Starší ľudia sú v našej spoločnosti na ťarchu. Aj preto sa deje to, čo sa deje. Smutné, ale pravdivé.

    Zanedbávanie starostlivosti v domovoch sociálnych služieb

    Zúfalá situácia je aj v mnohých sociálnych zariadeniach. Jednou z príčin je nedostatok kvalifikovaného personálu a ich mizerné finančné ohodnotenie. Nikto túto prácu nechce robiť a tak to potom aj v domovoch vyzerá – zanedbávanie starostlivosti, hygieny, násilné zatváranie v izbe bez možnosti pohybu na čerstvom vzduchu, odoberanie jedla alebo podávanie vysokých dávok psychofarmatík. Ťažko sa mi to píše, asi sa vám to ťažko číta a predstavte si, ako ťažko sa v týchto zariadeniach musí týmto ľuďom žiť…

    Čo s tým? Legislatíva, osveta a zmena myslenia

    Zmena legislatívy. Vytvorenie silného zákona na ochranu práv starších. V tejto veci som sa už stretol s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, u ktorého mám plnú podporu. Nakoniec – pomoc starším, ktorí v našej spoločnosti patria k tým najohrozenejším, je leitmotívom sociálne vedenej politiky Sme rodina. Momentálne už vytvárame medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá začne zmenu legislatívy pripravovať.

    Nemenej dôležitá bude osveta – hovoriť o tom, čo sa deje, „na plné ústa“, alarmovať našu spoločnosť, aby nebola k násiliu ľahostajná. A všetkým seniorom dať vedieť, že ak sa to týka aj ich, aby sa nebáli a nehanbili prihlásiť, pretože sú tu ľudia a organizácie, ktoré im pomôžu.

    No a v neposlednom rade bude potrebné zmeniť nastavenie v spoločnosti. Začať bude potrebné už výchovou mladých na školách. Naša spoločnosť rýchlo starne a staroba sa nevyhne nikomu z nás. Začať si vážiť starších, od ktorých sa máme čo učiť, prejavovať im úctu, rešpekt a zmeniť ich postavenie v spoločnosti – toto bude tá najnáročnejšia časť našej práce. Myslím ale, že to všetko našim seniorom dlžíme.

    SENIOR LINKA: 0800 172 500
    Bratislavský kuriér – archív

    Podobné články