Úcta k šedinám v našej spoločnosti úplne chýba

  • access_time10.02.2021
  • Úcta k šedinám v našej spoločnosti úplne chýba

    FÓRUM: Bohužiaľ, musíme súhlasiťs titulkom tohto rozhovoru. Naozaj máme často pocit, že spoločnosť a naši politici sú ochotní pomáhať kadekomu, len seniorom nie…

    M. Borguľa: Áno, pomáhame LGBTI a podobným komunitám, riešime rómsku otázku, staráme sa aj o práva zvierat! Dnes sme sa dostali dokonca do štádia, kedy už riešime také nezmysly, ako existencia tretieho pohlavia či neutrálne toalety. Na toto venujú vlády a rôzne organizácie kopec času, množstvo energie a naozaj veľa, veľa peňazí. My nemáme zvládnutú základnú starostlivosť o seniorov, nemáme dosť peňazí na zdravotníctvo, ktoré práve starší najviac potrebujú, naše domovy sociálnych služieb sú často v katastrofálnom stave a my riešime, či budú v školách a na letiskách záchody pre tretie pohlavie! To je už naozaj do neba volajúca drzosť. A potom o problémoch, ako je násilie páchané na starších, sa pomaly ani nevie. A ak sa aj niekde vie, tak sa to nerieši a zatvárajú sa predtým oči. Nie sú hodnoty tejto spoločnosti pomýlené? Naši seniori, ktorí sa zaslúžili o to, čo dnes my, mladí, máme, naši rodičia a starí rodičia – o tých sa staráme najmenej.

    FÓRUM: Prečo to tak je? Čím si to vysvetľujete?

    M. Borguľa: Je to módna vlna. V súčasnosti je veľmi moderné chrániť záujmy a práva najrôznejších menšinových skupín, takže kto chce byť dnes takzvane „cool“, ako hovoria mladí, ten sa venuje týmto atraktívnym témam. Zastávanie si záujmov a práv seniorov nie je módne ani „cool“, a tak sa o to málokto zaujíma. Je to o to paradoxnejšie, že seniori sú už dnes najpočetnejšou s k u p i n o u obyvateľstva, všade sa hovorí o tom, že populácia starne, napriek tomu sa stále viac diskutuje, robí, dokonca bojuje za práva ďaleko menších skupín a určite nie takých zraniteľných, ako sú starší ľudia. A druhý problém je, že dnes vládne kult mladosti. Pozrite si väčšinu médií a sociálne siete. Všade sa hovorí len o kráse, ako ju dosiahnuť a ako si ju udržať. Koľko nájdete článkov o tom, že raz všetci zostarneme, že staroba je prirodzená súčasť našich životov, že k starším sa treba správať s úctou, pretože ani my nebudeme večne mladí…? Minimum.

    FÓRUM: To, čo hovoríte, je veľmi smutné a, bohužiaľ, pravdivé. Ale čo s tým…?

    M. Borguľa: Stále dokola o tom hovoriť. Upozorňovať na to, čo je naozaj podstatné, životne dôležité a čo až také podstatné nie je. Až sa spoločnosť a politici zobudia. Starostlivosť o seniorov jednoducho nie je taká atraktívna, nedá sa na tom vytĺcť politický kapitál ako na vyššie spomenutých témach. Naše politické špičky, ale aj my všetci si musíme uvedomiť, že kvalita života seniorov je obrazom každej spoločnosti. Ak sa pozrieme na život mnohých našich seniorov, musíme skonštatovať, že naša krajina je len veľmi málo vyspelá.

    FÓRUM: Spomenuli ste násilie. O týraní či zneužívaní seniorov sa u nás takmer vôbec nehovorí. Pritom, ako ste už povedali, zaoberáme sa všeličím možným, často doslova nepodstatnými „hovadinami“ …

    M. Borguľa: Presne, a to je práve tá chyba. Je neuveriteľné, čo aj politici dokážu niekedy riešiť, aké nezmysly, a koľko času sú schopní tomu venovať. A zároveň celkovo, ľudia sa stávajú stále povrchnejšími – riešia len to, čo vidia alebo si prečítajú v médiách. Čo tam nie je, akoby ani neexistovalo. O násilí páchanom na senioroch sa veľmi nehovorí, ale to neznamená, že neexistuje. Opak je pravdou a prípadov násilia stále pribúda. Tak ako každé násilie, aj toto sa deje za zatvorenými dverami, takže pokojne to môže byť aj niekde vo vašej blízkosti a ani o tom neviete. Agresori navonok často vystupujú ako slušní ľudia, na násilníkov sa menia až doma. A keďže tu hovoríme o týraní seniorov, to nešťastie a všetky príkoria sú ešte horšie. Mnohí si totiž už nedokážu pomôcť sami. Sú často chorí, možno bezvládni, nemajú už také znalosti ako mladí, aby vedeli, na koho sa obrátiť, nepoznajú zákony, nemôžu si dovoliť zaplatiť právnikov… Oni sú naozaj úplne bezbranní a zúfalí. A toto sú presne tie veci, ktorým sa musíme venovať a ktoré musíme zmeniť!

    FÓRUM: Ako ste sa Vy osobne dostali k tejto téme? Ste mladý, v najlepších rokoch – prečo Vás zaujíma problematika seniorov?

    M. Borguľa: Ja sa seniorom venujem už dlhé roky. Ešte predtým, ako som vstúpil do „vysokej“ politiky a stal sa poslancom Národnej rady, som dvanásť rokov pôsobil ako mestský poslanec v Bratislave. Vždy som bol v politike aktívny a pre svoje mesto a jeho obyvateľov som sa snažil aj niečo reálne urobiť. A to, čo som robil úplne najradšej a naozaj od srdca, bola práca pre seniorov. Nechcel som sa v niektorom zo seniorských centier objaviť len mesiac pred voľbami ako niektorí iní politici. Mňa v bratislavskej mestskej časti Staré mesto seniori dobre poznali. Pravidelne som ich navštevoval a kde som mohol, tam som pomohol. Organizoval som pre nich koncerty, divadelné predstavenia, poznávacie zájazdy a mnoho ďalších podujatí. Priznám sa, že o probléme násilia som ale ani ja nevedel. Až som sa stretol s pani Gálisovou a spoznal prácu organizácie Fórum pre pomoc starším a pochopil som, o aký závažný problém ide. A rozhodol som sa, že musím pomôcť. Túto prácu teda vnímam ako prirodzené pokračovanie mojej doterajšej práce pre seniorov.

    FÓRUM: Hnutie Sme rodina sa prezentuje ako sociálna strana, ktorá stojí na strane obyčajných ľudí a snaží sa robiť v ich prospech. Vy ste nominantom tohto hnutia, sociálne témy sú Vám teda asi blízke…

    Presne tak. Pozrite, všetko, čo doteraz Sme rodina urobila, urobila a robí nie pre pár tisíc vyvolených, ale pre obyčajných ľudí, z ktorých mnohí si nedokážu pomôcť sami. V politike musí byť niekto, kto bude stáť na strane bežných ľudí a zastávať ich záujmy. Hnutie Sme rodina presadzuje v politike princíp, že pomôcť treba na prvom mieste tým najzraniteľnejším– chorým ľuďom, invalidom, ženám– samoživiteľkám, mladým rodinám s nízkym príjmom a predovšetkým seniorom, ktorí celý život pre túto spoločnosť pracovali, a preto si na dôchodku zaslúžia dôstojný život.

    FÓRUM: Kto je vlastne agresorom v prípadoch týrania? A čo je dôvodom páchania násilia na starších?

    M. Borguľa: Mnohým sa to bude možno zle čítať, ale najčastejšie sa týranie a zneužívanie starších deje vo vlastnej rodine. Motiváciou sú peniaze a majetok. Psychické terorizovanie otca či matky zo strany vlastných detí je najčastejšie – vulgárne nadávanie, vyhrážanie sa, že už nikdy neuvidia svoje vnúčatá, že ich zatvoria na psychiatriu, neoprávnené zbavenie spojprávnosti… Bohužiaľ, ani fyzické násilie nie je výnimočné. To všetko len preto, aby sa dostali k účtom, alebo aby na nich rodičia prepísali majetok. Je nesmierne tragické, že tu hovoríme o vlastných deťoch. Ten starší človek si to ťažko pripúšťa aj sám pred sebou, nie to, že by o tom ešte povedal niekomu ďalšiemu. Hanbí sa, a preto radšej mlčí a ticho trpí ďalej. Ďalším problémom je, že obeť je od svojho agresora závislá. Bývajú často v jednej domácnosti, starší človek, hoci je týraný, nechce a väčšinou ani nemá kam ísť.

    FÓRUM: Povedali ste, že sa to deje aj v domovoch sociálnych služieb. To neexistujú žiadne kontrolné mechanizmy, aby sa to nedialo?

    M. Borguľa: Kontroly existujú, ale viete, ako to je – keď sú dopredu ohlásené, všeličo sa dá zamiesť pod koberec. Spomeňte si na nedávny prípad z DSS Prievidza. Už dlhšie sa vedelo, že tam nie je všetko „s kostolným poriadkom“. Personál tam údajne zamykal klientov v izbách a nepúšťal von na čerstvý vzduch, násilne ich pripútavali k posteliam, nedávali im tekutiny, nemohli sa dovolať pomoci, lebo zvončeky na ich privolanie boli buď nefunkčné, alebo sa k nim nevedeli dostať. Sú to naozaj hrozné veci. Toto sa už nedá nazvať inak ako hyenizmom, je to úplne cez čiaru! A je to možné aj preto, že naša legislatíva v oblasti ochrany práv seniorov je nedostatočná a „neporiadna“. Bohužiaľ, veľakrát, aj kde kontrola potvrdí pochybenia, nedôjde k náprave, často sa tieto prípady ešte zľahčujú. Sťažností na zlé zaobchádzanie či ponižovanie je množstvo a stále pribúdajú. Ich riešenie je zložité, pretože chýbajú jednoznačné pravidlá, kto je za čo zodpovedný a kto má čo robiť. Problém si potom sociálne úrady, ministerstvo, polícia prehadzujú ako horúci zemiak. Treba zároveň povedať, že nám zúfalo chýbajú opatrovateľky. V sociálnych zariadeniach často pracujú, povedzme to diplomaticky, nie úplne kvalifikovaní ľudia, pretože táto práca je strašne slabo zaplatená. Nedostatok financií má za následok, že podmienky, v ktorých klienti DSS žijú, sú často zlé, až katastrofálne.

    FÓRUM: Ako sa vlastne o prípadoch násilia dozvedáte?

    M. Borguľa: Ako som už spomenul, mňa, ako poslanca Národnej rady, kontaktovala pani Gálisová, prezidentka Fóra na pomoc starším. Táto organizácia už dvadsať rokov seniorom pomáha a tiež prevádzkuje bezplatnú Senior linku. V posledných mesiacoch, kedy sa boríme s pandémiou korony, sa počet telefonátov na túto linku dokonca až strojnásobil. Je veľmi dôležité, aby sa starší nebáli, nehanbili a ak sa k nim ktokoľvek nespráva pekne, aby sa ozvali, požiadali o pomoc. Ak sa vás tieto riadky týkajú, alebo viete o niekom vo vašom okolí, komu je ubližované, nenechajte to tak. Nestrkajme hlavu do piesku, zaujímajme sa o to, čo sa okolo nás deje a na neprávosti alebo utrpenie upozornime.

    FÓRUM: Spomenuli ste už, že nám chýba dobrá legislatíva, ktorá by takýmto prípadom zamedzila. Čo je teda potrebné urobiť?

    M. Borguľa: Chýba nám silný zákon na ochranu práv seniorov. Zákon, ktorý bude chrániť ich zdravie, aj ich majetok. Ak nie jeden komplexný zákon, tak potom silná revízia a novelizácia niekoľkých zákonov – zákon o sociálnych službách, zákon o dedičstve. O reforme opatrovníckeho práva sa hovorí už niekoľko rokov a stále nie je hotová. V DSS je potrebné zmeniť systém kontrol, zaviesť náhodné kontroly a zistené pochybenia prísne trestať a robiť nápravy. Len prednedávnom sme sa spoločne s pani Gálisovou stretli s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pánom Krajniakom, ktorý sa témy takisto chopil, takže u neho máme plnú podporu. V týchto dňoch sa už pripravuje pracovná skupina, v ktorej budú okrem nás dvoch aj zástupcovia ministerstva práce, spravodlivosti, zdravotníctva, policajného prezídia. Od začiatku roka sa v rámci tejto skupiny púšťame do práce. Mojím cieľom je náprava na niekoľkých úrovniach – nielen zmena zákonov, ale aj celková zmena vzťahu spoločnosti k seniorom – budovanie úcty a rešpektu k ľuďom, ktorí celý život tvrdo pracovali, aby sme sa my a naše deti mohli mať dobre.

    FÓRUM: Na záver – čo by ste našim čitateľom a všetkým seniorom popriali do nového roka?

    M. Borguľa: Predovšetkým a na prvom mieste veľa, veľa zdravia. Želám si, aby už tieto ťažké časy skončili a my sme sa mohli vrátiť k normálnemu životu. Veľmi si prajem, aby sme boli k sebe navzájom, ale predovšetkým k Vám, starším, viac ohľaduplní, chápaví, ústretoví. Nech je tento rok lepší ako ten minulý!

    Prečítajte si celý rozhovor aj v .pdf

    Podobné články