Čo sa deje v zariadeniach pre seniorov? Rozhovor s Martinom Borguľom, poslancom NR SR, SENIOR MAGAZÍN

  • access_time06.05.2021
  • Čo sa deje v zariadeniach pre seniorov? Rozhovor s Martinom Borguľom, poslancom NR SR, SENIOR MAGAZÍN

    Keď sa tento rok v médiách objavila správa o týraní seniorov v zariadení sociálnych služieb v Prievidzi, bol to šok. Mnoho ľudí si ale povedalo, že je to len ojedinelý prípad, že predsa také niečo sa nemôže diať „normálne“. Pred mesiacom sa ale objavil rovnako šokujúci prípad týrania v ružinovskom zariadení pre seniorov. A postupne sa ukazuje, že tých prípadov je ďaleko viac, len sa o nich nehovorí. Na druhej strane však aj tu platí, že každá minca má dve strany…

    Psychické aj fyzické týranie

    „Prípady v Prievidzi a v bratislavskom Ružinove je predovšetkým potrebné dôkladne prešetriť. A zároveň musíme urobiť všetko pre to, aby sa podobné zverstvá ako v uvedených zariadeniach už nikdy a nikde neopakovali.“, hovorí MARTIN BORGUĽA, poslanec Národnej rady SR za hnutie Sme rodina. Podľa medializovaných správ mali obete modriny, tržné rany, boli dehydrované a hygienicky zanedbané.

    „Považujem za absolútne zlyhanie, ak si personál zariadenia, resp. nejakí jeho jednotlivci, riešia svoju frustráciu na bezbranných senioroch. Ide často o ležiacich, nemohúcich, ťažko komunikujúcich ľudí, ktorí potrebujú predovšetkým porozumenie, pozornosť a vľúdnosť. Najmä v tejto dobe, keď sú pre pandémiu absolútne izolovaní od svojich blízkych a dlhé týždne zatvorení len v priestoroch zariadenia, je extrémne dôležitý láskavý a ľudský prístup.“, dodáva Martin Borguľa.

    Veľakrát je ale úplná náhoda, že sa, jemne povedané, tieto „pochybenia“ dostanú na svetlo sveta. Seniorom v zariadeniach je totiž často zamedzený prístup k rodine, aby „nežalovali“. Sú aj prípady, kedy nemajú možnosť poprosiť o pomoc ani telefonicky, buď pre imobilitu alebo zamedzený prístup k telefónu. Nevedia sa dovolať pomoci.

    Prečo k tomu dochádza?

    Teraz sa na to treba pozrieť aj z druhej strany. Problémom totiž ani zďaleka nie je neľudský prístup personálu. Príčiny sú inde a sú ďaleko hlbšie. Spočívajú v dlhodobej zanedbanosti celého nášho sociálneho systému. Finančné ohodnotenie opatrovateliek a ostatného pomáhajúceho personálu je také nízke, že nikto nechce túto prácu robiť. Zariadenie tak pokojne prijme do zamestnania niekoho z ulice, bez kvalifikácie a certifikátu. Nedostatok personálu, nesmierne náročná práca, za ktorú dostanete základnú mzdu – to sú tie hlavné dôvody, prečo k zanedbávaniu starostlivosti dochádza. Ak pripadajú dve opatrovateľky na 40 – 50 klientov, ak ťahajú 24-hodinové služby, prípadne dlhšie (čo sa v zariadeniach dialo a ešte stále deje kvôli výpadkom personálu z dôvodu korony), naozaj nie je v ľudských silách postarať sa plnohodnotne o všetkých. Veď len samotné kŕmenie imobilných či hygiena ležiacich pacientov potrebuje istý čas a pokoj. Kde vziať pri takýchto podmienkach ešte čas a silu na milé slovo a láskavý prístup?

    Čo sa s tým dá robiť?

    V týchto dňoch sa veľa hovorí o doplnení a aktualizácii Programového vyhlásenia vlády.

    „Som presvedčený, že to treba urobiť. Po roku jeho fungovania už vieme povedať, čo v ňom chýba a na čo sa zabudlo. Napríklad na opatrovateľky – v Programovom vyhlásení vlády o nich nájdete len veľmi málo a pritom sú pilierom celého sociálneho systému,“ upozorňuje Martin Borguľa. „Bez opatrovateliek, ošetrovateľov, či sanitárov sa nebude mať kto o seniorov starať. Preto chcem túto oblasť do obnoveného vyhlásenia vlády dostať. Pretože ľudia, ktorí sa starajú o našich rodičov a starých rodičov, si zaslúžia lepšie pracovné podmienky, spoločenský status a finančné ohodnotenie, ako dnes majú. Len ak sa ich podmienky zlepšia, bude ich v zariadeniach dostatok a naši seniori dostanú adekvátnu a láskavú opateru, akú si zaslúžia“, podotýka Martin Borguľa na záver.

    Na SENIOR LINKE POMOCI riešia denne množstvo podnetov a dnes z nich vyberáme aspoň niektoré, ktoré sa týkajú práve zariadení pre seniorov…

    Vyhladovanie seniorov

    Jeden z podnetov sa týkal zariadenie, v ktorom malo dochádzať doslova k vyhladovaniu klientov. Pani, ktorú tam umiestnili, na vyhladovanie do pol roka zomrela…

    >> Žiaľ, podnet sa po prešetrení potvrdil. V tomto konkrétnom zariadení zamestnávali pracovníčky z Ukrajiny, ktoré mali mimoriadne nízke platy, nedostatočné vzdelanie a stravu brali klientom a odvážali si ju domov pre rodinu. Tento podnet bol zaslaný aj na ministerstvo práce…

    Porušovanie základných potrieb

    Istý pán v ďalšom podnete uvádzal svoje skúsenosti v istom zariadení pre seniorov, kde mienil nastúpiť ako pracovník, no pracoval tu skúšobne napokon iba jeden deň… Pracovník, ktorý ho zaúčal do práce, bol k nemu arogantný, na seniorov kričal, v izbách bol neporiadok, z kúpeľní šiel veľký zápach… Hygiena seniorov bola nedostatočná, predovšetkým tých, ktorí sa nemohli sami pohybovať. Zaobchádzanie pri kŕmení bolo zlé rovnako ako aj pri prebaľovaní. V príručnej kuchynke bola nedostatočná hygiena, boli tam špinavé riady a poháre. Na záver skúšobného dňa pán pomáhal pri prebaľovaní staršej panej, ktorá sa už nepohybovala. Na chrbte mala prelepenú náplasťou veľkú otvorenú ranu, ktorá jej mokvala. Opatrovateľ jej to odlepil a zavolal na sestričku, aby sa na to pozrela. Pani mala veľké bolesti a vôbec na to neprihliadali. Sestrička na ranu iba nastriekala dezinfekčný sprej a znova ju prelepila…

    >> Žiaľ, aj v tomto prípade sa podnet potvrdil. V tomto zariadení boli vážne porušované základné potreby, starostlivosť a nedodržiavali sa hygienické a zdravotné predpisy. Taktiež bola zlá spolupráca a komunikácia aj so zamestnancami.

    Všetko bez dokladovania

    Dcéra klientky istého zariadenia sa sťažovala, že jej brat dal jej matku do zariadenia bez toho, aby ostatná rodina mohla do toho zasiahnuť a s vedením zariadenia sa dohodol, že okrem neho žiadna rodina, ani ona ako dcéra, sa nemôže s matkou stretnúť ani ju navštíviť. Vzhľadom k tomu, že náklady v zariadení boli vysoké, ona ako dcéra doplácala matke na starostlivosť viac ako 100 eur mesačne. Túto pravidelnú úhradu musela robiť osobne a v hotovosti, nemohla to poslať ani na účet a dokonca po zaplatení ani nedostala žiadny doklad. Rovnako matke pravidelne nechávala v zariadení aj vreckové, opäť bez akéhokoľvek dokladu. Žiadala aj o informáciu, ako sa nakladá s financiami na starostlivosť matky, koľko platí jej brat a aký dôchodok má matka, informácia jej však nebola poskytnutá. Pravidelne sa dožadovala, aby jej bolo umožnené stretnutie s matkou, žiaľ, zbytočne. Vedenie ju informovalo, že ju matka nechce vidieť a tak sa k vlastnej matke nedostala…

    >> Aj tento podnet sa potvrdil. Závažnou chybou zo strany zariadenia bolo odmietanie informovať rodinu klientky o úhradách za služby a netransparentné platby zo strany rodiny – osobne do rúk bez dokladov.

    SENIOR MAGAZÍN, rozhovor