Ľudia bez domova v Starom Meste – právo na našu pomoc, ale aj povinnosť dodržiavať pravidlá. Tak, ako my všetci.

  • access_time24.10.2018
  • Ľudia bez domova v Starom Meste – právo na našu pomoc, ale aj povinnosť dodržiavať pravidlá. Tak, ako my všetci.

    Na úvod by som chcel zdôrazniť, že som nikdy nespochybňoval fakt, že ľudia bez domova potrebujú pomoc. Ich situáciu musí byť ochotná aj odhodlaná riešiť mestská aj staromestská samospráva. Bez našej pomoci nemajú šancu.

    Pred pár dňami som sa k tomuto problému vyjadril prostredníctvom videa. O pomoci ľuďom bez domova som hovoril hneď v jeho úvode. Naozaj som si plne vedomý toho, že ich situácia je poľutovaniahodná, že mnohí z nich sa do nej nedostali z vlastnej viny, ale náhodne, možno jedným chybným krokom v živote. A že pomôcť im rozhodne musíme, ale koncepčne a systémovo.

    Zároveň som si vo videu dovolil povedať, že tak ako my všetci, aj oni by mali dodržiavať pravidlá. To nie je diskriminácia jednej skupiny, to je konštatovanie, že pravidlá platia pre všetkých. Zosypala sa za to na mňa na Facebooku vlna kritiky od útokov, že kopem do slabších až po obvinenia z fašizmu.

    Tieto reakcie ma prekvapili. Svojou útočnosťou a agresivitou. Jednostrannosťou pohľadu na vec a presvedčením, že len niečí názor je ten správny. Prekvapujúce pre mňa je, že mnohí z facebookových diskutérov vlastne robia presne to, čo vyčítajú iným. Hovoria o tolerancii druhých, ale im tolerancia absolútne chýba. Odsudzujú osobné útoky, ale sami sa k nim uchyľujú, keď nemajú racionálne argumenty. Pokúsite sa navrhnúť nejaké riešenie, ale namiesto diskusie o riešení sa musíte brániť voči osočovaniu a dávať na pravú mieru prekrútené statusy.

    Späť k samotnej téme bezdomovectva. Konkrétne k Mýtnej ulici, kde sa nachádza denné centrum pre ľudí bez domova. Poznám situáciu na Mýtnej a v jej okolí. Viem, že mnohým ľuďom, ktorí tam bývajú a dotýka sa ich to bezprostredne, situácia, že sa títo ľudia povaľujú na lavičkách v parkoch, často opití a s fľaškou v ruke, prekáža. Viem to pre to, lebo ľudia z tejto lokality sa na mňa obracajú a žiadajú ma o pomoc. Možno o tom nehovoria nahlas, pretože sa boja, že budú, tak ako ja, obvinení z netolerancie alebo budú označení za fašistov. Budeme takto nálepkovať všetkých, ktorí nezdieľajú názor niektorých krikľúňov?

    Pozrime sa na to aj z druhej strany – čo tak tolerancia voči miestnym obyvateľom, ktorí si chcú v spomenutých parkoch posedieť na lavičke? Ktorí dodržujú spoločenské pravidlá a neležia na lavičkách opití? Oni si nezaslúžia tolerantný prístup?

    Aby nedošlo opäť k nedorozumeniam a zbytočným, iracionálnym vášňam, dovolím si na záver zhrnúť môj pohľad na túto vec:
    • Bezdomovectvo pokladám za veľký problém a viem, že jeho vyriešenie stojí pred našimi politikmi, hlavne tými na komunálnej úrovni, seba nevynímajúc,
    • Ľudia bez domova majú právo na našu pomoc, ale pri všetkej úcte – nemôžu mať viac práv ako my ostatní,
    • Vážim si prácu všetkých organizácií, ktoré týmto ľuďom pomáhajú a robia ich život znesiteľnejším, len by som bol rád, keby pomoc bola koncepčnejšia, a to predovšetkým zo strany samosprávy,
    • Nekritizujem prácu uvedených organizácií, navrhujem ale, aby sme spoločne našli také riešenie, ktoré budú na prospech všetkých – teda nielen ľudí bez domova, ale aj ostatných obyvateľov a celého mesta.

    Related Posts